Ulica

15. dubna 2010 v 17:29 | lucia |  Moje lapálie

ulica
Stojím tam na rohu jednej ulice,
opretá o stenu starej kamennej zvonice.
Nikoho nikde a hmla pomaly sadá,
len mačka s postavou šelmy tu niečo hľadá.
Vyzerá sťa prízrak z lesa,
ako duchu bez kostí a mäsa.
Tma sa s hmlou pomaly spája,
okolo pouličnej lampy v polovici mája.
A čas si ďalej plynie svojim tempom, 
len lampa tu bojuje s tmou svojim umelým svetlom.
Chladné tváre kamenných dlaždíc sú slabo osvetlené, 
ako aj staré múry domov do-obedným dažďom premočené. 
Stále nikoho nikde,
len ja si tam opretá o múr stojím, 
myšlienkami kto vie kde,
sa vôbec o nič nebojím.
Ľahostajný mi je predsa tento svet,
ak som mu ja ľahostajná ako
včele nekvitnúci kvet.


ulica-tma-lampa




 

Zase som sa okradla???

14. dubna 2010 v 14:45 | lucia |  Moje lapálie

women
                                                    
men

Nepoznala som ja teba,
aj keby som to veľmi chcela.
Stretla som ťa práve včera
a ani som o tom nevedela.
Nemala som odkial tušiť,
krajší deň som mohla zažiť.
Zaujatá hlúposťami,
no, pre okolitý svet múdrosťami.

Tak prešla som vôkol teba, 
a okradla som tým samu seba.
Okradla som sa o štastie, 
šťastie čo čo tu tak málo a pomaly rastie.
Nuž, a tak som iba tadial prešla
a pred včerajším šťastím nevedomky ušla.

Možno by si však nebol len šťastím včerajška, 
ale, svetlejšia budúcnosť zajtrajška.
Možno to tak ale malo byť, 
a ja bez teba teraz musím žiť.

Krása mladosti

14. dubna 2010 v 13:46 | lucia |  Moje lapálie

Nikdy nevrav ja viem všetko,
lebo tvoja mladosť trvá krátko.
V mladosti je život zvláštny,
ľahký, vábny, zvodný, krásny.

Opantá ťa svojou silou,
zastrie tvoj zrak hodvábom,
stále kráčas so svojou milou,
krásou - priateľkou, plnou jemného zamatu. 

Lenže každým trápením,
privolá ti vrásku jedným zvolaním.
Vtedy stále milno pocituješ,
ako sa od svojej milej oddaluješ.

Trápenia tu boli - budú,
pre nimi žiadny ludia neujdú.
Nepanikár, ukľudni sa,
veď v každom veku je tu krása,
aj keď občas iné zdá sa.
Len sa mení pôvob tvári, 
krása predsa vo vnútri srdca navždy žiari.
mladosť, staroba
 


Tvorivosť

30. března 2010 v 11:41 | lucia |  všetko, tzv. mišung
Tvorivosť dáva zmysel životu.
Tvorivosť odlišuje človeka od zveraťa  a stroja.
Tvorivosť lieči z chorôb modernej civilizácie.
Tvorivosť je spôsob sebarealizácie.
Tvorivosť je najväčšiou hodnotou pre slpočnosť.
Tvorivosť znamená žiť.

(Miron Zelina - Eva Jaššová)

Tvorivosť je niečo čo človeka robí originálnym....
tvorivosť

Impoznatný tatranský končiar - Kriváň

2. února 2010 v 12:52 | lucia |  všetko, tzv. mišung

Asi pre každého je symbolom Slovenska Kriváň.


Vysoké Tatry sa ním môžu hrdo pýšiť, zo švárnych Tatranských končiarov nás privítal ako prvý. Nedokázali sme sa odtrhnúť oči od toľkej krásy.
Slovensko, také malé a toľkej krásy v sebe skrýva. No, ako sme v ceste postupovali ďalej úsmev nám trošku potemnel. Bolo vidieť, že Vysoké Tatry sa ešte stále neprebrali z krutého vyčíňania víchrice z roku 2004, kedy sa ľudia prebudili z noci 19. novembra na 20 do krajiny, kde príroda ukázala svoju ničivú silu.
Síce sa už príroda pomaly ale isto preberá, ešte potrvá roky, kým bude všetko v pôvodnom stave, ak teda bude.
Naša túra sa začínala na turistickom rázcestí pri ceste Slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom s názvom Tri Studničky. Je východiskom túr do Kôprovej doliny a na Kriváň, kam
poviedla aj naša túra. Počasie nám prialo. Bolo príjemne slnečno. Vybrali sme sa ráno okolo 7 hodine, aby sme si v kľude mohli vychutnávať tatranský vzduch.
Hneď na parkovisku sa k nám prihovoril milý pán, ktorý najskôr vypýtal peniaze za parkovanie a potom sa dal do reči. Zaželal nám príjemnú túru a na povzbudenie zažartoval pár vtipmi. Na chrbát sme si každý vyhodili vak s nevyhnutnosťami. Ako sme neskôr zistili, nevyhnutnosti ako vody nikdy nie je dosť. Rozlúčili sme sa s milým ujom a ešte raz nám zaželal šťastnú cestu.
Od Troch Studničiek nasledovalo stúpanie po zalesnenom svahu Grúnika, už tu sme sa podaktorí poriadne zapotili a to sme boli ešte len na začiatku.
Ďalej sme pomaly, každú chvíľku s prestávkami kráčali serpentínami cez kosodrevinu popod chrbát Vyšnej Priehyby (1982m) do Krivánskeho žľabu. Tu sme mysleli, že najťažšiu časť mám už za sebou. Ale sme boli na omyle, veľkom omyle. Dali sme si polhodinovú prestávku, na občerstvenie. To sme kráčali už 3 hodiny.
Pred nami sa črtal Kriváň, zdal sa byť už na dosah. Orientačná tabula nám ukazovala už len hodinu cesty, to by sme sa tešili, len keď sme zbadali aká cesta to je, každý radšej mlčal a pozeral sa pod nohy. Nezmohli sme sa ani na slovo, len občas sme sa od únavy zasmiali, ale stále šlapali ďalej.
Bol to strmý výstup cez Malý Kriváň do Daxnerovo sedla a potom ešte strmší výstup juhozápadným úbočím po skalách na vrchol Kriváňa. Keď sme mysleli, že sme už celkom blízko jedna mladá slečna, (alebo pani), ktorá mimochodom utekala, ako keby si bola len zabehať pred domom, nám s úsmevom oznámila, aby sme sa ponáhľali, že bude búrka.
Nešťastne sme sa pozerali po oblohe, ale nikde nič. Aspoň počasie sa nad nami zľutovalo. Tak sme sa štverali ďalej, aj keď s obavou, že búrka sa každú chvíľu objaví.
Posledný úsek bol veľmi náročný.
Nespočítateľné množstvo na seba nasypaných kameňov. Akoby ich obri nakopili na seba. Krkolomné kamenné prekážky sa iste u nejedného človeka nezaobišli bez zodratých kolien, či nešťastne vytknutých členkov, ale aj zošúchaných dlaní, veď posledný úsek sme išli doslovne po štyroch. Asi by tam bolo vhodné dať aspoň reťaze.
Ale keď nás delilo už len pár metrov od cieľa, zničený, ubitý, nahnevaný na ten nápad zdolávať Tatranské končiare razom zabudli sme zabudli na všetky zlosti keď sme zodvihli hlavy a zbadali, že od vrcholca nás delí len pár metrov. Do žíl sa nám vliala nová sila.
Konečne sme po 4 hodinách zdolali symbol jednoty Slovákov, bolo asi prvé čo sme si pomysleli. Črtal sa pred nami dvojkríž. Neodolali sme a hneď sme sa odfotili a hneď bolo všetkým veselo.


Sadli sme si a kochali sme sa krásou, aj keď bolo na vrchole dosť ľudí, čo trochu rušilo romantiku, my sme sa nedali ničím odradiť, možno iba muchami, ktorých tam bolo neúrekom. Slniečko krásne svietilo, a žiadne mračno nám neclonilo výhľad. Čo viac sme si mohli priať?
Asi nič.
Cesta smerom späť ubehla rýchlo, ale únava nedala na seba dlho čakať. Pri túre je dôležité nepreceniť svoje sily. My sme ich našťastie neprecenili, ale keď sme prišli na parkovisko, bolo nám jasné, že na druhý deň nás čaká nepríjemná ,,svalovica" .
Ale, až tak nám to nevadilo, na druhý deň sme navštívili relaxačné kúpele Bešeňová, a jediné spomienky čo nám zostali boli tie príjemné najkrajšie a najvzácnejšie.


Prsten a arwen evenstar pendant

29. ledna 2010 v 14:02 | lucia |  všetko, tzv. mišung
Tak toto som dostala :) Jaaj,,neviete si predstaviť tu radosť....
Prsten nie je síce taká krásny ako ten predchádzajúci,,ale mne sa páči....a prívesok..ach jaj... :)


Dvojičky?!

23. června 2009 v 14:12 | lucia |  Osobnosti
To ako som sa ja včera doplietla to nie je ani možné?! Pozeram film a vidim herca,,,aha ten hra aj v smallville" pomyslím si. Film sa chýli ku koncu a čítam si záverečné titulky. Hladám jeho meno ale nasla som len prizvysko. Tak sa pre istotu idem pozrieť na jednu smallville stránku na jeho presné meno...ved som sa možno pomýlila. Ale nie vídím dobre Ashmore Aaron, pozriem jeho druhé meno. Ved možno to dali do tituliek vo filme. Ale nie jeho celé mono je len aaron robert ashmore. Som v pomykove, ked zrazu mi zrak padol na text ze zaujimavosti: má dvojča. Téééda. Takže dvojičky. Ospravedlnujem sa, že som taká zaostalá a zistila som to az teraz. Ale tak som sa sama na sebe zasmiala. Že to TO ja nevedela!!! Ale už to viem.
Dvojičky. Herci. Bratia Ashmoroví. Aaron Robert Ashmore a Shawna Ashmore, ktorý je jeho dvojčaťom.Aaron sa narodil 1 minútu pred svojím bratom. Aaron žije v Toronte kde sa delí s bratom o byt. On a jeho brat hrajú v dvoch filmoch natočených podľa komixov. Aaron hral Jimmyho Olsena v seriáli Smallville,zatiaľ čo Shawn hral postavu Bobbyho vo filme X-men.

Slovenský trailer k 6. Potterovi

3. června 2009 v 17:12 | lucia |  Film
Muklovia zbystrite pozornosť! Prichádza slovenský trailer k filmu Harry Potter a Polovičný princ.

Dnešný deň je možné bez väčšieho preháňania označiť za malý sviatok všetkých fanúšikov Harryho Pottera. Po vyše mesiaci od uvedenia finálneho traileru k Polovičnému princovi sme sa dočkali jeho verzie so slovenským dabingom.

Hoci návštevníci kín majú už niekoľko dní možnosť vidieť tento trailer vo svojom najbližšom kine, jeho internetová premiéra odštartovala až dnes ráno na stránke distribučnej spoločnosti Continental Film. Pozrieť si ho môžete na tomto odkaze.

Vo vyše dvojminútovej ukážke máte možnosť stručne sa zoznámiť s Harryho šiestym dobrodružstvom na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej v slovenskom znení s hlasmi Mareka Fašianga (Harry), Táni Pauhofovej(Hermiona), Leopolda Haverla (Dumbledore), Mateja Landla (Snape), Petra Sklára (Lupin) a ďalších dabingových hercov.

Film Harry Potter a Polovičný princ bude v slovenských kinách uvedený v dvoch verziách: so slovenským dabingom a v pôvodnom znení so slovenskými titulkami.
Stane sa tak už 16. júla.



Natalia Oreiro - Tu Veneno

1. června 2009 v 22:08 | lucia |  všetko, tzv. mišung
Tak na túto herečku-speváčku sa jednoducho zabudnúť nedá...video pre spomienku :D

Premiéra Harryho Pottera sa blíži...

29. května 2009 v 13:00 | lucia |  Film
Dej je temnejší, menej rozprávkový, objavuje sa láska... Svetová premiéra filmu sa plánovala na 21. novembra minulého roku, no kvôli väčším ziskom (a vraj štrajku scenáristov) bola presunutá na júl 2009. V súčasnosti sa už pripravuje dvojfilm Harry Potter a Dary smrti, na ktorý budú fanúšikovia čakať kratšie. Na režisérsku stoličku zasadol David Yates, ktorý má na svedomí aj predchádzajúci diel Harry Potter a Fénixov rád a momentálne pracuje na prvej časti siedmeho dielu. Vo filme sa objavia nové postavy ako Horace Slughorn v prevedení Jima Broadbenta (Indiana Jones a kryštálová lebka), Helen McCrory ako Narcissa Malfoy, čo ma trošku sklamalo, pretože som čakala skôr oslnivú ako inteligentnú krásku a hlavne - mladšiu. Okrem rôznych Voldemortových prisluhovačov (som veľmi zvedavá na vlkolaka Fenrira Greybacka) sa nemôžem dočkať najmä Voldemorta samotného jeho jedenásťročná podoba prischla Herovi Fiennes-Tiffinovi, ktorý je synovcom Ralpha Fiennesa (lord Voldemort v súčasnosti). Toma Riddla tínedžera však nestvárnil ten istý herec, ktorého sme mohli vidieť v Tajomnej komnate, Frank Dillane vyzerá ako čudák, outsider, nie ako Tom Riddle, ktorý mal byť pekný chlapec...

PS: môj osobný názor: téda ako tento film bude podľa mňa ovela viac akcný a napínavý. Jeho dej je už uplne odlišný napr. od jednotky či dvojky(oveľa menej rozprávkovy). Postupne sa to tak všetko dramatizuje, že celý film vyzerá ako dramaticko-akčno-fantastický horor (iné prirovnanie mi nenapadlo aj keď vieme, že horory sú iná káva). Som zvedavá a konečný výsledok. A aj na to ako sa malý fanúšikovia čo sledujú hp už od začiatku s takýmto dramatickým stupňovaním vysporiadaju. :) Ale tak sa mi zdá, že rozprávkový svet už v hp odzvonil. Otvorili sa mu dvere dramatickej fantázii.....

Kam dál